1.kapitola

3. července 2008 v 10:37 |  Kapitolovka
Ozvalo sa zaklopanie. "Čo je?" spýtala sa otrávene Barbora.
"Ideme s otcom na malý výlet. Chceš ísť s nami?" zakričala mama cez dvere.
"Trikrát hádaj!" odvrkla a viac sa mame nevenovala, hoci tá ešte niečo hovorila. Mama prešla k druhým dverám.
"Martin!" zakričala a snažila sa prekričať hlasnú hudbu vychádzajúcu spoza dverí. Tie sa prudko otvorili a objavila sa čierna kučeravá hlava:
"Vždy keď tú hru zastavím, začne sekať," vyčítal mame, "a to som bol v strede boja proti zeleným elfom. Vieš aké je ťažké bojovať v lese?"
"Pôjdeme s otcom na prechádzku. Ideš s nami?"
"Ani náhodou," povedal a zabuchol dvere.
"Už len po tom túžim," zamrmlal si.
Barbora o chvíľu vykukla z dverí a usúdila, že rodičia už odišli. Vyšla na chodbu a zaklopala na bratove dvere.
"Čo? Ešte ste neodišli?" prekričal hudbu. Barbora stlačila kľučku a usmiala sa na brata. Ako vždy za počítačom; pomyslela si.
"Už odišli," povedala.
Martin sa obzrel a keď zbadal sestru, stlmil hudbu a zastavil hru. Potom sa otočil na stoličke a usmial sa na ňu.
"A nezačne ti tá hra sekať? Ja predsa viem aké je ťažké bojovať v takom prostredí a navyše, elfovia sú celkom silní, no nie?" zasmiala sa Barbora.
"Ááále…už som vyhral," povedal.
"Myslím, že to tu nevydržím. To, že ma odtrhli od Alice, im nikdy neodpustím," vyhlásila pevným hlasom. Alica bola jej najlepšia kamarátka, ak nie ešte lepšia. Ale tá zostala v Modre a oni sa museli presťahovať.
"Ale tu je to pre nich výhodnejšie a majú lepšiu prácu," poznamenal Martin.
"Takže tebe nevadí, že sme sa presťahovali???" vyvalila prekvapene oči.
"Jasné, že vadí, len som si myslel, že sa teraz môžeme pre zmenu o niečom hádať a nie len spoločne na nich nadávať," uškrnul sa a sadol si vedľa sestry na svoju posteľ.
"Mňa ale oveľa viac baví nadávať na nich. Minimálne na mamu."
"Ani ja im to nikdy neodpustím. Keď sme sa presťahovali, na inštloval som si nový Windows a už neviem nájsť Spellforce!"
"To je dobre. Tá hra bola aj tak o ničom," usmiala sa Barbora.
,,A Čo budeme robiť celý tento týždeň do začiatku školy?"spýtal sa Martin zamyslene.
,,Č tak zájsť do kina?Otec spomínal že zajtra pôjde ZABIŤ ALEBO UMRIEŤ.Vravel si že na to chceš íst"
,,Ok,jasné"
Ozvalo sa zaklopanie. "Čo je?" spýtala sa otrávene Barbora.
"Ideme s otcom na malý výlet. Chceš ísť s nami?" zakričala mama cez dvere.
"Trikrát hádaj!" odvrkla a viac sa mame nevenovala, hoci tá ešte niečo hovorila. Mama prešla k druhým dverám.
"Martin!" zakričala a snažila sa prekričať hlasnú hudbu vychádzajúcu spoza dverí. Tie sa prudko otvorili a objavila sa čierna kučeravá hlava:
"Vždy keď tú hru zastavím, začne sekať," vyčítal mame, "a to som bol v strede boja proti zeleným elfom. Vieš aké je ťažké bojovať v lese?"
"Pôjdeme s otcom na prechádzku. Ideš s nami?"
"Ani náhodou," povedal a zabuchol dvere.
"Už len po tom túžim," zamrmlal si.
Barbora o chvíľu vykukla z dverí a usúdila, že rodičia už odišli. Vyšla na chodbu a zaklopala na bratove dvere.
"Čo? Ešte ste neodišli?" prekričal hudbu. Barbora stlačila kľučku a usmiala sa na brata. Ako vždy za počítačom; pomyslela si.
"Už odišli," povedala.
Martin sa obzrel a keď zbadal sestru, stlmil hudbu a zastavil hru. Potom sa otočil na stoličke a usmial sa na ňu.
"A nezačne ti tá hra sekať? Ja predsa viem aké je ťažké bojovať v takom prostredí a navyše, elfovia sú celkom silní, no nie?" zasmiala sa Barbora.
"Ááále…už som vyhral," povedal.
"Myslím, že to tu nevydržím. To, že ma odtrhli od Alice, im nikdy neodpustím," vyhlásila pevným hlasom. Alica bola jej najlepšia kamarátka, ak nie ešte lepšia. Ale tá zostala v Modre a oni sa museli presťahovať.
"Ale tu je to pre nich výhodnejšie a majú lepšiu prácu," poznamenal Martin.
"Takže tebe nevadí, že sme sa presťahovali???" vyvalila prekvapene oči.
"Jasné, že vadí, len som si myslel, že sa teraz môžeme pre zmenu o niečom hádať a nie len spoločne na nich nadávať," uškrnul sa a sadol si vedľa sestry na svoju posteľ.
"Mňa ale oveľa viac baví nadávať na nich. Minimálne na mamu."
"Ani ja im to nikdy neodpustím. Keď sme sa presťahovali, na inštloval som si nový Windows a už neviem nájsť Spellforce!"
"To je dobre. Tá hra bola aj tak o ničom," usmiala sa Barbora.
,,A Čo budeme robiť celý tento týždeň do začiatku školy?"spýtal sa Martin zamyslene.
,,Č tak zájsť do kina?Otec spomínal že zajtra pôjde ZABIŤ ALEBO UMRIEŤ.Vravel si že na to chceš íst"
,,Ok,jasné"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Paulinnecka Paulinnecka | Web | 15. července 2008 v 18:44 | Reagovat

SUper zaciatok pribehu........ked sa tak pozeram tak zistujem ze moje pisanie je na urovni druhaka....no co uz a pekny blog..:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama